Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Ešte raz Enoch

14. 8. 2010

Kto bol tento Enoch?
V Židovských ságach z praveku [35] je Enoch
„kráľ ľudstva“, ktorý „vládol plných dvesto štyridsaťtri rokov“. Bol veľmi múdry
a svet si k nemu chodil po radu.
U starých Egypťanov bol Enoch budovateľom
pyramíd, ako tvrdí geograf a historik Taki ad-Din Ahmad ben' Ali ben'Abd
al-Kadir ben Muhammad al-Makrizi (1364-1442) vo svojom diele Hitat. Pritom
poznamenáva, že Enocha poznali národy pod štyrmi rôznymi menami: al Saurid,
Hermes, Idris a Enoch. Uvádzam úryvok z Hitatu, kapitola 33: [36]
„... Prvý Hermes, ktorého nazývali
Trojjediným, kedže bol súčasne prorokom, kráľom i mudrcom (to je ten, ktorého
Hebrejci nazývajú Enochom, synom Jereda, ktorý bol synom Mahalaléla, ten zasa
synom Kénána, syna Enoša, syna Seta, syna Adamovho - nech je požehnané meno
jeho - a to je Idris), vyčítal z hviezd, že príde potopa. Vtedy nechal postaviť
pyramídy a uložiť v nich poklady, učené texty a všetko, o čo sa bál, že by sa
mohlo stratiť a zmiznúť, aby tieto veci chránil a uchoval.“
Pre Arabov je „Idris“ synonymom „pramúdreho“
či „zakladateľa rodu“ a pre židovskú i kresťanskú teológiu je Enoch siedmym z
dovedna desiatich praotcov, jedným z patriarchov spred potopy. Enoch bol otcom
Metuzalema (Metúšalecha), ktorý sa dožil biblického veku deväťsto šesťdesiatich
rokov.
V Starej zmluve v knihe Genesis sa Enoch
spomína v celých piatich vetách (5, 21-24). Dočítame sa tam: „Enoch chodil s
Bohom; ale zrazu ho nebolo, lebo Boh ho vzal.“
Len tak z ničoho nič - šup, a už je preč! V
hebrejčine znamená slovo „Enoch“ „zasvätený“, „rozvážny“, „skúsený“ a tento
„zasvätený“ sa vďakabohu postaral o to, aby jeho vedomosti nezmizli bezo stopy,
na veľkú zlosť zaostalých hláv, ktoré by najradšej videli Enocha, ako sa
rozplynul vo vzduchu, lebo tento Enoch bol usilovným pisateľom. A tým sa začali
nepríjemnosti.
Existujú totiž dve knihy, ktoré síce nie sú
súčasťou Starej zmluvy, ale patria medzi apokryfické texty. Cirkevní otcovia,
ktorí zostavili našu Bibliu, totiž nevedeli, čo si počať s Enochovými textami,
ktoré mali pred sebou. Nerozumeli im, preto ich z Biblie vylúčili. Etiópska
cirkev však ignorovala príkaz cirkevných otcov a Enochova kniha sa ocitla v
kánone abesínskej cirkvi. Navyše sa objavil aj slovanský variant tej istej
knihy. Vysoko vedeckým porovnávaním textov sa napokon zistilo, že pôvodný text
oboch kníh pochádza od jedného autora, a to menom Enoch. Od 18. storočia,
odkedy je Enochova kniha v Európe známa, vládne v teologických kruhoch únavný
spor o tom, kto, pre všetko na svete, mohol napísať túto Enochovu knihu. Musel
to byť prinajmenšom niekto, kto žil niekoľko storočí pred naším letopočtom,
lebo taká stará bola nepopierateľné etiópska Enochova kniha. Kto teda bol
autor? Vždy ma zaráža jednostranná viera rôznych exegétov. Ak sa text zhoduje s
ich vierou, označí sa ako „pravý“. Ak nie, musí to byť falzifikát. Je to na
zbláznenie! Enochova kniha nielenže je napísaná v prvej osobe, ale autor aj v
texte niekoľkokrát zdôrazňuje svoje autorstvo, akoby sa obával duševnej
obmedzenosti budúcich čias, ktorá to nepochopí. Na dvoch úryvkoch by som rád kurzívou
vyzdvihol poukazy na Enochovo autorstvo.

 
Reklama