Lietadlá spred tisícročí
Podľa starogréckeho mýtu sa z mesta Jolkos vydali Argonauti do Kolchídy po zlaté rúno, kožu zázračného lietajúceho barana, stvoreného bohmi. Otázka znie prečo?V polovici mája 2001 archeológovia objavili medzi ruinami Jolkosu palác vodcu Argonautov Jásona. To znamená, že mýtus vychádza z faktov..
Archeologické práce na polovici cesty medzi Aténami a Solúnom pokračovali od konca sedemdesiatych rokov 20. storočia. Vtedy archeológovia zistili, že odkryté ruiny sú mestom Jolkos, známym z gréckych mýtov. Našli tam komplex budov zo 14. až 13. storočia pred naším letopočtom.Koľko pravdy sa skrýva v tomto mýte? Za pozornosť stojí najmä cieľ Argonautov - zlaté rúno. Prečo baraniu kožu považovali za najcennejší poklad?Mýtus hovorí, že Jásonov strýko Pelias uchvátil vládu v Jolkose,a keď sa Jáson vrátil po rokoch do mesta, sľúbil mu odovzdať moc, ak vykoná nezvyčajnú úlohu: prinesie zlaté rúno z Kolchidy, vzdialenej krajiny pri Čiernom mori. Jáson, dúfajúc v pomoc bohov. výzvu prijal...
Príbeh zlatého rúna Jáson dobre poznal z rozprávania kentaura Cheiróna, pod ktorého ochranou vyrastal. Je o kráľovských deťoch Helle a Frixosovi, ktoré si zachránili život útekom z mesta Orchomenos na lietajúcom zlatom baranovi, ktorého im zoslali bohovia. Nezvyčajný baran letel cez hory a moria. Malá Hellee sa zľakla a spadla do úžiny, ktorá dostala po nej meno Hellespont, Frixos pristál na Kolchide: keď zlatý baran zostarol,zabil ho a jeho rúno zavesil na dub v Áresovom háji. Je možné, že o toto molami prežreté rúno mali záujem Argonauti? Zlaté rúno muselo byť zrejme čímsi iným. Možno bol lietajúci baran produktom rozvinutej technológie. To vysvetľuje, prečo vtedajší vládci po ňom tak túžili:veď lietadlo, aj keď nefunkčné, znamenalo veľkú vojenskú silu. Tak ako dnes vlastníctvo jadrových zbraní. Netreba ich použiť, stačí ich mať...
Pravda o zlatom rúne je skrytá pod nánosom mýtu. Ale čoraz viac dôkazov potvrdzuje, že starovekí ľudia vlastnili rozvinutejšiu technológiu, ako tvrdí doterajšia veda. Lietajúce stroje opisujú nielen grécke mýty, ale aj najstaršie záznamy Sumerov, Egypťanov a Indov.Tieto objekty boli rôzne veľké a slúžili tak vojenským, ako aj civilným cieľom. Mali rôzne mená, dnes sa najviac hovorí o vimanách. Tieto vzdušné lode preletúvali z indického kontinentu na ostrov Srí Lanka (Cejlón) za tretinu dňa rýchlosťou vyše 300 km za hodinu.
V jednej z hrobiek starého Egypta archeológovia objavili model lietadla. Spočiatku ho odborníci považovali za kultového vtáka: nečudo, bolo to v roku 1898; lietadlá ešte nepoznali. Dnes sa k slovu dostali odborníci, ktorí konštatovali, že išlo o lietadielka s dokonale aerodynamickým tvarom, ktorý im umožňoval vznášať sa vo vzduchu...
Aj na druhom konci sveta, v Južnej Amerike, sa našli takéto sošky. Dnes sa celá kolekcia zlatých modelov pradávnych lietadielok nachádza v jednom z múzeí Bogoty (Kolumbia).
Aj podľa judaistickej tradície sa Boží vyslanci pohybovali lietajúcimi plavidlami. Prorok Ezechiel, ktorého víziám venuje Starý zákon veľa miesta, sa ocitol na palube takéhoto plavidla. Ak vezmeme do úvahy, že Ezechiel bol historickou postavou, môžeme predpokladať, že k udalosti došlo v polovici druhého tisícročia p. n. l., teda v časoch, keď sa Jáson snažil získať "zlaté rúno".
Aký pohon mohli mať lietajúce stroje? Däniken, ktorý uprednostňuje paleoastronautíckú koncepciu, hovorí o mimozemských spaľovacích motoroch na olej. Je však možné, že pohon bol elektrický a pochádzal z domácich zdrojov. Túto možnosť pripúšťajú aj niektoré nálezy. V hrobkách starých Egypťanov odborníci objavili plastiky predstavujúce žiarovky s akumulátormi. Okrem toho veľa pozlátených staroegyptských predmetov spred 4 tisícročí je pomocou elektrolýzy pokrytých veľmi tenkou vrstvou zlatého kovu. Navyše batéria z Bagdadu, ktorá je značne mladšia, potvrdzuje, že kedysi ľudia poznali a využívali elektrický prúd.
Čo by to teda znamenalo?
V prípade zlatého rúna teda mohlo ísť o vzdušné plavidlo poháňané elektromotorom z bronzu, elektrolyticky pokrytého zlatom... Mnoho ďalších artefaktov spred 3 - 4 tisícročí dokazuje, že nemohli vzniknúť bez rozsiahlych poznatkov z oblasti chémie, matematiky, bez poznania "moderných" technológií. Čiže tých poznatkov, ktoré má dnešné ľudstvo k dispozícii sotva dve storočia. Ďalšia analýza príbehu o zlatom rúne môže priniesť nové prekvapenia. Môže ukázať, že pozemská technológia má prastaré korene (možno v Atlantíde) a počas tisícročí prežívala svoje vzlety i pády.
Mýtus o Argonautoch sa končí neurčito, lebo sa zachovalo veľa protirečivých verzií epilógu. Jedno je isté: žiaden z nich nehovorí o tom, čo sa ďalej stalo so zlatým rúnom.Keď ho Jáson priviezol do Jolkosu, zmizlo zo stránok mýtických príbehov Helady. Možno dodnes spočíva v podzemí Jásonovho paláca a čaká svojich objaviteľov...