Našiel sa dlho hľadaný hrob
Jeruzalem - Izraelskí archeológovia údajne našli hrob kráľa Herodesa, ktorý podľa evanjelia nariadil vraždenie neviniatok po narodení Ježiša.Podrobnosti priblížil vedúci tímu objaviteľov hrobu, profesor Hebrejskej univerzity Ehud Necer.
Podľa prvých informácií sa hrob nachádza v paláci, ktorý je súčasťou pevnosti Herodium, ktorý založil Herodes približne okolo roku 23 pred naším ...letopočtom a nachádza sa asi 12 kilometrov južne od Jeruzalema.
Necerov tím dospel k záveru, že nájdený hrob, dlhý asi 2,5 metra, patril Herodovi predovšetkým kvôli bohatému zdobeniu na pozostatkoch vápencového sarkofágu. Na úlomkoch sú napríklad jasné viditeľné rozety.
"Nie je to sarkofág, ktorý bol v tom čase bežne k videniu na uliciach, alebo ktorý si mohol vtedy ktokoľvek dovoliť," podotkol Necer.
"Existujú len jeden či dva sarkofágy tohto druhu," dodal.
Kráľ, ktorý sa obával Mesiáša
Herodes Veľký sa narodil približne v roku 74 pred naším letopočtom a vládol v Judei ako kráľ dosadený Rimanmi približne v období od roku 39 pred n.l. do roku 4 pred n.l., kedy podľa historika Jozefa Flavia zomrel.
Kráľ Herodes
Takto mal vyzerať kráľ Herodes. väčší obrázokAutor: www.nationalgeographic.com
Po narodení Ježiša Krista nechal zavraždiť všetkých novorodených chlapcov v Betleheme zo strachu o stratu moci po zvesti, že v meste prišiel na svet Mesiáš.
Herodov sarkofág podľa Necera rozbili s najväčšou pravdepodobnosťou vzbúreneckí Židia, ktorí v rokoch 66 až 72 po Kristovi viedli povstanie proti Rímu.
V hrobe sa nenašli žiadne kosti, aj tie boli pravdepodobne ukradnuté pri útoku židovských rebelov.
Necera, ktorý je považovaný za experta na Heroda a ktorý po hrobe židovského kráľa v pevnosti pátral od roku 1972, údajne už pred viac ako mesiacom doviedlo k možnému miestu Herodovho posledného odpočinku starobylé schodisko používané pri kráľovských pohrebných procesiách.
"To monumentálne schodisko postavili špeciálne pre tento pohreb," vyhlásil Necer.
Zásadný objav
O Herodovom hrobe píše židovský historik Flavius, ktorý tiež detailne opisuje zmienenú pohrebnú procesiu smerujúcu z Jericha, ktorej sa vraj zúčastnili stovky Herodových strážcov a služobníctva.
S ohľadom na Flaviov opis, historici dlho predpokladali, že hrob tohto kráľa sa nachádza v Herodiu, doterajší výskum však túto teóriu až dodnes nepotvrdil. Necer sa pri práci zameral na inú časť komplexu ako jeho predchodcovia.
Uznávaný arc...heológ z univerzity vo Svätej zemi - Stephen Pfann, ktorý sa vykopávok nezúčastňoval, označil objav za zásadný a podotkol, že všetko nasvedčuje tomu, že hrob skutočne patrí Herodovi.
Zároveň však upozornil, že k definitívnemu potvrdeniu tejto tézy, bude potrebné nájsť na mieste zodpovedajúce nápisy. "Postupujeme správnym smerom. Všetko sa potvrdí, až keď budeme mať nápis s (Herodovým) menom," povedal.
Vybral, si kde skončí
Herodes si za miesto posledného odpočinku vybral pevnosť, ktorá nesie jeho meno.
V roku 43 pred Kristom, kedy bol ešte guvernérom v Galilei, bol Herodes s rodinou nútený utiecť z Jeruzalema, ktorý obliehali jeho nepriatelia - Parthovia (staroveký iránsky kmeň).
Blízko Herodia sa kočiar Herodovej matky prevrátil a takmer zošalel, než zistil, že matka utrpela len ľahké zranenia.
O niečo neskôr Parthovia Heroda s sprievodom dohnali, on však z bitky vyšiel víťazne.
Herodiu
Izraelské deti prechádzajú okolo hory, kde je aj palác Herodium.väčší obrázokZdroj: SITA
Prvé archeologické vykopávky v Herodiu viedli v rokoch 1956 až 1962 františkáni, ktorí odkryli väčšinu dochovaných pozostatkov.
Izraelské úrady tu začali archeologické práce v roku 1972, niekoľko rokov potom, čo toto územie Izrael obsadil v šesťdennej vojne.
Hrob ako politická zbraň
Izraelčania a Palestínčania v súčasnosti často používajú archeologické nálezy k potvrdeniu legitimity svojej prítomnosti v oblasti. Rovnako je tomu aj pri odhalení údajného Herodovho hrobu.
Nález tohto hrobu "znamená nový dôkaz toho, že existovalo puto medzi Guš Ecionom (sústavou asi 11 židovských osád južne od Betlehema) obývaným židovským ľudom a Jeruzalemom," uviedol v izraelskom rozhlase Šaul Goldstein, predstaviteľ mestskej rady Guš Ecionu.
Goldstein tiež vyzval izraelskú vládu, aby Herodium vyhlásila národnou a náboženskou pamiatkou.