Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Posvätné slová Akakoru

28. 12. 2010

O Kronike Akokoru sa svet dozvedel až v roku 1976, keď vyšla kniha nemeckého novinára Karla Bruggera. Tohto korešpondenta nemeckého rádia historici považujú za jedného z najlepších odborníkov na juhoamerických Indiánov. Podarilo sa mu získať dôveru vodcu kmeňa Ugha Mongulala Tutanca Naru, ktorý mu povedal, že v jeho kmeni si z pokolenia na pokolenie odovzdávajú obsah dvoch kníh Knihy Jaguára a Knihy Orla. Kedysi bola kronika jeho kmeňa napísaná, ale zmätok, ktorý narobili bieli dobyvatelia, spôsobil, že texty zmizli. Možnože ich zničili katolícki kňazi, tak ako tisícky iných indiánskych kníh, považovaných za satanské dielo. Brogger zapísal dejiny kmeňa a vydal ich knižne. O čom hovorí Kronika Akakoru? Dozvieme sa z nej napríklad toto: "Na počiatku bol všade chaos. ľudia žili ako zver, bez rozumu, bez Zákona, neobrábali Zem, neobliekali sa, ani inak neskrývali svoju nahotu. Nepoznali tajomstvá prírody. Žili po dvoch, po troch, ako ich náhoda dala dokopy v jaskyniach alebo skalných štrbinách. Chodili po štyroch. Kým neprišli bohovia: tí im priniesli svetlo."

Kronika Akakoru rozpráva o dejinách jedného z najstarších indiánskych kmeňov Južnej Ameriky Ugha Mongulala. Zahŕňa obdobie trinásťtisíc rokov pred Kristom a skladá sa z dvoch spomínaných kníh. Kniha Jaguára opisuje kolonizáciu Zeme bohmi a prvú celoplanetármu katastrofu, ktorú prežili mnohí Indiáni, skrývajúci sa v podzemných sálach postavených bohmi. Po katastrofe bohovia opustili Zem, ale sľúbili, že sa vrátia.

Kniha Orla sa zaoberá udalosťami od roku 3166 (podľa datovania kmeňa) až do roku 2981 pred Kristom. Nezabúdajme, že tradičná historiografia datuje počiatok ľudstva na obdobie okolo roku 3000 p. n. 1., keď sa zrazu objavili vysokorozvinuté civilizácie medzi Tigrisom a Eufratom a pri Dolnom Níle. Obyvateľstvo Európy a Ázie bolo v tom čase veľmi primitívne- práve opustilo jaskyne.

Bohovia sa vrátili na Zem v roku 7315 (čiže 3166 rokov pred Kristom). Svoj domov v hlbinách kozmu nazývali Šverta. Odtiaľ sa vydali šíriť poznanie iným svetom. V Kronike Akakoru sa dočítame, že prišli z obrovskej ríše, ktorá pozostávala z mnohých planét "početných ako piesok na ceste". Hovorí sa v nej, že náš a ich svet sa stretávajú každých tisíc rokov. Vtedy sa bohovia vracajú. Keď sa teda bohovia znova vrátili (po druhej pozemskej katastrofe), jeden z nich, nazývaný Lhasa, určil za svoje sídlo existujúci Akakor a jeho brat Samon sa vydal k Nílu.

Akakor, hlavné mesto Ugha Mongulalov, vzniklo pred 14 tisíc rokmi. "Aka" znamená pevnosť a "kor" číslo dve. Čiže Akakor znamená druhá tvŕdza, pevnosť. Kňazi hovoria ešte o pevnosti číslo jeden, Akanis. Tá ležala v oblasti, ktorá je dnes Mexikom. Akahim, pevnosť číslo tri, sa objavuje až v roku 7315 (podľa počítania kmeňa). Z rozprávania Ugha Mongulalov bohovia vládli ľuďom a Zemi z Akakoru. Mali lode, ktoré lietali rýchlejšie ako vtáci, magické kamene na pozeranie do diaľky, v ktorých bolo vidieť mestá, rieky, moria. čokoľvek sa dialo na Zemi či na nebi, videli to. Najkrajšie však podľa Ugha Mongulalov boli podzemné mestá. Bohovia ich odkázali svojim vybraným sluhom ako posledné dedičstvo.

Akakor, postavený do pravouholníka, delia na štyri časti dve hlavné cesty. Uprostred je priestranné námestie s veľkým chrámom. Jeho brána je obrátená na východ. Božská bytosť drží v každej ruke berlu ukončenú hlavou jaguára

a symbolmi. Aj jej oblečenie zdobia podobné obrazce. Cudzie písomné znaky, ktoré dokázali čítať len kňazi kmeňa, rozprávajú históriu vzniku tohto mesta.

V Kronike Akakoru sa dočítame: "Uprostred podzemnej komnaty,z ktorej stien plynulo tajomné svetlo, ležali štyri priezračné kamenné bloky a v nich boli bloky a v nich boli štyri zvláštne bytosti. Podobali sa ľuďom, ibaže mali na rukách i na nohách šesť prstov: Štyria spiaci ľudia, ktorí ležali v tekutine, zakrývajúcej ich až po prsia."

Prvým mestom "boha" Lhasu bolo Machu Picchu. Oficiálna veda neakceptuje výskumy čoraz väčšieho množstva archeológov (Nivena, Ruiza a ďalších), ktorí tvrdia, že mesto bolo postavené pred potopou. Až potom ho Indiáni znova postavili. Upozorňujú pritom na základy, na ktorých stoja kamenné bloky. Sú jednoliate a oveľa staršie ako nadstavba.

Kde je druhá pevnosť? Z indiánskych legiend vyplýva, že keď kresťanskí kolonizátori napadli impérium Inkov, tí zbúrali domy a múry Akakoru, zničili cesty vedúce do mesta. Vchody do svätyne, kde skryli tajomstvo syna bohov, zatarasili obrovskými balvanmi.

Akakor nebol dodnes objavený a, ako vyplýva z oboch kroník, možno v ňom nájsť neuveriteľné predmety. Jedným z nich je Lhasov Lietajúci disk z kovu, ktorý na Zemi nie je známy, a vozidlo, ktoré môže ísť po horách a plávať po vode. Vyzerá ako obrovský pohár stojaci na siedmich nohách. Tri nohy sú nasmerované dopredu, štyri dozadu a všetky sú pohyblivé (trocha to pripomína biblický opis Ezechiela). V pevnosti sú údajne aj zvláštne zelené kamene, klenoty, zlato.

Podzemné mestá, ktoré Indiánom kmeňa Ugha Mongulala ako dedičstvo zanechali bohovia, ich chránili celé tisícročia pred nepriateľmi a dvoma celosvetovými katastrofami. Zadŕžali útoky divokých kmeňov, prežili vpád bielych barbarov. Tí ho podľa predpovedí kňazov kmeňa Akakor nakoniec objavia a nájdu v ňom svoj zrkadlový obraz.

Je známe, že mnohí bádatelia celé roky hľadajú Akakor. Prehrabávajú sa v archívoch, skúmajú legendy, presávajú džungle. Ale, ako je napísané v Kronike Akakoru, "nik, kto nepozná signály z minulosti, nebol by schopný odhaliť tajomstvo syna bohov Lhasu.

Spisovateľ Jiři Wojnar na nedávnom sympóziu v Trnave hovoril o podzemných mestách, ktoré si pripravili mocní tohto sveta pre prípad katastrofy planetárneho rozsahu. Ako vidieť, nič nové pod Slnkom. Prečo by teda kroniky Ugha Mongulalov nehovorili pravdu?

 
Reklama