Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Prečo staré kultúry tvorili nebo na Zemi?

28. 12. 2010

Ukazuje sa, že všetky významné staré kultúry ,,kopírovali" na Zemi nebo, oblohu. Stavali pyramídy a chrámy, zobrazujúc súhvezdia na oblohe. Prečo? Odpovedať na túto otázku nie je jednoduché. Staré hermetické pravidlo hovorí: ,,Ako nahore, tak aj dole," alebo všetko je obsiahnuté vo všetkom

V roku 1994 belgický inžinier Robert Bauval, fascinovaný pyramídami v Gíze, objavil, že ich rozmiestnenie nie je náhodné.

Komplex troch pyramíd zodpovedá polohe troch hviezd, tvoriacich fragment jedného z najkrajších súhvezdí -- Orióna. ,,Skopírovanie" je presné: Cheopsova a Chefrénova pyramída v Gíze sú značne väčšie ako tretia, Mykerinova (dal ju postaviť Chufevov vnuk), ktorá je navyše výrazne posunutá nabok. Rovnako vyzerá konštelácia troch hviezd Oriónovho opasku. Ba čo viac: do schémy pasujú aj štyri iné pyramídy IV. dynastie, pripisované faraónovi Snofrovi, tzv. červená a lomená, ako aj pyramídy faraónov Džósera, Abu Roaša a Nebka v Zavijet el-Arjane. Všetky vytvárajú akoby súhvezdie Orióna na Zemi. Inak povedané, stavitelia pyramíd znázornili na Zemi fragment neba. Zohľadnili aj Mliečnu cestu, ktorú na Zemi predstavuje Níl.

Prečo si Egypťania vybrali práve súhvezdie Orióna? Verili totiž, že je to miesto, kam po smrti odchádzajú faraóni. To bolo egyptské NEBO. Aspoň to sa dozvedáme z histórie. Tisícročia po výstavbe pyramíd v Gize iná kultúra v inej oblasti sveta takisto zatúžila znázorniť nebo na Zemi. Medzi 9. a 13. storočím náho letopočtu vznikli komplexy svätýň Angkor Wat a Angkor Thom na území dnešnej Kambodže. Vytvorila ich civilizácia, vyznávajúca hinduizmus a budhizmus, ktorá oficiálne nemala nič spoločné s náboženstvom starých Egypťanov. Napriek tomu orientácia chrámov ani tam nie je náhodná. Zostali umiestnené voči sebe takým spôsobom, že vytvárajú obrys súhvezdia Draka. Týka sa to nie dvoch či troch chrámov, ale desiatok svätýň na rozlohe takmer 300 km 2, čo znamená, že išlo o priam gigantický zámer staviteľov.

Na druhom konci sveta, v Mexiku, sa nachádza jedno z najzáhadnejších miest našej planéty Teotihuacan, mesto ležiace niekoľko desiatok kilometrov na sever od mesta Mexiko. Nevieme, kto postavil Teotihuacan ani kedy. Vedci odhadujú, že k tomu došlo medzi rokmi 1000 p. n. l. a 600 n. l. Sú to však len špekulácie. Mesto pomenovali Aztékovia, lebo už v ich časoch ho skrývala hmla zabudnutia. Teotihuacan v súčasnosti predstavuje kilometre ruín, ktoré sa tiahnu pozdĺž dlhej a širokej Cesty mŕtvych.

Spomedzi zničených stavieb sa odlišujú tri pyramídy: Quetzalcoatla, Mesiaca a najväčšia pyramída Slnka. Existuje hypotéza, podľa ktorej treba vidieť v pláne Teotihuacanu čosi viac ako len náhodné nahromadenie kultových stavieb. Podľa tejto hypotézy malo byť mesto schémou našej slnečnej sústavy. Poloha stavieb vzhľadom k Ceste mŕtvych a ich vzájomné vzdialenosti majú takmer dôkladne zodpovedať vzdialenostiam jednotlivých planét od Slnka. Je zaujímavé, že schéma má predstavovať všetky planéty vrátane Pluta, kým v Európe 16. storočia ich poznali len šesť... Pluto bol objavený až v roku 1930.

Týmto sa však nekončí spojenie neba a Zeme v Strednej Amerike. Mnohé mayské mestá (napríklad Copán, Palenque, Uxmal, Utatlan) boli plánované tak, že svojou rozlohou jednoznačne nadväzujú na systém planét.

Južná Amerika takisto nezaostáva. Existuje predpoklad, že mnohé slávne obrazce na náhornej plošine Nazca nie sú ničím iným ako zobrazením niektorých súhvezdí.

V stredovekej Európe bratstvá (napríklad templári, slobodomurári) postavili vo Francúzsku niekoľko úžasných gotických katedrál zasvätených Našej Panej (Notre Dame). Ich poloha na mape takmer presne odzrkadľuje súhvezdie Panny. Treba vedieť, že pri stavbe kostolov architekti čerpali z tajných znalostí templárov, ktorí boli dedičmi egyptských kňazov. Spomínané kultúry napohľad nič nespája. Veď ich delí priepasť času a vzdialenosť priestoru... Napriek tomu všetky boli ,,posadnuté" snahou architektonicky zobraziť svoje nebo.

Z výpočtov vychádzajúcich z astronomických údajov, zakódovaných v egyptských pyramídach a iných stavbách, vyplýva, že všetky tieto objekty mohli vzniknúť na pripomenutie oblohy spred 10 500 rokov p. n. l. Prečo? Zatiaľ to nemôžeme potvrdiť na vedeckej úrovni. Môžeme iba predpokladať, že kopírovanie na Zem toho, čo bolo považované za vyšší, božský poriadok, malo pomôcť priblížiť sa k bohom, k dosiahnutiu večného šťastia. Ale pravda bude zrejme ešte prekvapivejšia...

 
Reklama