Tajomný ľud zo Sibíri
Najznámejším pozostatkom záhadnej megalitickej civilizácie je Stonehenge v Anglicku.Podobné konštrukcie bádatelia objavili v Izraeli i vzdialenom Jemene,najstaršie z nich však existujú na Sibíri...V roku 2001 sa poľský archeológ doktor Stanislav lwašewski, predseda európskeho združenia Astronómia v kultúre, pokúsil interpretovať, prečo megalitické stavby vznikali. Prvkom, ktorý ho priviedol k tomuto objavu, je skala Heel Stone. Doteraz si bádatelia mysleli, že slúži na vyznačovanie polohy Slnka v najdlhšom dni roka... lwašewski hovorí: „Spozoroval som, že jeden z prvkov Stonehenge, veľkej megalitickej stavby plniacej úlohu astronomického observatória pre kalendárne výpočty, súvisí s tzv. dvanástnicou, ktorá sa vyskytuje v európskom kalendárovom folklóre od doby kamennej až po stredovek: ide o cyklus dvanástich dní po zimnom slnovrate. Tento cyklus dávno poznali Kelti, Germáni, Slovania a pretrval aj v kresťanskej kalendárnej tradícii. Dvanásť dní od Vianoc zodpovedá jednotlivým mesiacom. Každý deň ukazuje, aké bude počasie na danom mieste. Počas tohto cyklu už bolo výrazne vidieť pribúdanie dňa.
Stavba podobná Stonehenge
Počas roka 2001 natrafili výskumníci na ďalšiu stopu tajomnej civilizácie. Pri výskumoch na pobreží západného Jemenu skupina kanadských archeológov objavila ruiny megalitickej stavby spred štyroch tisícročí. Stavba pripomínala Stonehenge. Obrobené kusy skál boli 3 metre vysoké a ich hmotnosť dosahovala 7 ton. V megalitickom kruhu objavili hroby ženy, troch detí a zbrane. Našli aj poklad: medené ostria dýk, hlavne toporov, britvy a hroty oštepov - všetko okolo veľkého kusa obsidiánu. Zrejme to bol votívny depozit veľkého významu. Ľud, ktorý postavil jemenské megality, patril k neznámej kultúre, ktorá okolo roku 2000 p. n. l. náhle zmizla z mapy histórie. Aj na Arabskom polostrove zostali po nej len ruiny niekoľkých objektov. Iný megalitický komplex Cilgal Refaim, o ktorom sme už písali, je na Golanských výšinách. Už niekoľko rokov bádatelia skúmajú tieto konštrukcie, ktoré tvorí päťkoncentricky umiestnených kruhov- priemer najväčšieho z nich je 159 metrov. Aký bol ich účel? Bolo to astronomické observatórium, kalendár? Ktovie. Možno miesto kultu alebo strážca nekropoly (v blízkosti bolo objavených vyše 8000 hrobov).
Sibír má najstaršie megality
Kde však vznikla civilizácia, ktorá zrodila staviteľov megalitov? Už v roku 1998 ruská archeologička Tamila Poťomkinová dokázala, že megalitické stavby objavené na Sibíri sú oveľa staršie ako Stonehenge. Podľa nej jeden z pradávnych sibírskych megalitov v Savini slúžil ako astronomické observatórium. Možnože na južných stepiach Sibíri, v tejto kolíske národov, sa zrodili aj tajomní tvorcovia megalitických stavieb. Odtiaľ sa vydali do sveta, značiac svoju cestu kamennými konštrukciami, jemenské „Stonehenge" vzniklo o niečo neskôr ako britské a golanské. Možnože stopa tejto tajomnej civilizácie vedie zo severu cez západ Európy, Malú Áziu až k pobrežiu Indického oceánu, akoby jej predstavitelia putovali do teplých krajín... Vierohodnejšie je však vysvetlenie, že šírili svoju kultúru prostredníctvom obchodných morských ciest. Veď to, že architekti Stonehenge boli námorníkmi, potvrdzujú mnohé objavy.
V apríli 2001 britský vedec doktor Róbert Carterz Inštitútu archeológie University College of London predstavil výsledky svojich analýz, pričom vychádzal z najnovších objavov mnohých bádateľov. Podľa Cartera v 3. a 2. tisícročí p. n. I. pri pobreží Perzského zálivu panoval oživený pohyb obchodných lodí. Ukazujú na to usadeniny objavené v posledných rokoch pozdĺž pobrežnej línie Kataru a časti Spojených arabských emirátov. V týchto neveľkých, ale početných prístavoch, námorníci mohli predávať tovar, obstarať si vodu a jedlo. Výsledky iných výskumov ukazujú, že v rovnakom období existovala aj v Stredozemnom mori pravidelná plavba. V tejto oblasti po mori cestovali ľudia už v ére staviteľov megalitov. Potvrdzuje to senzačný objav z decembra 2001: na ostrove Andros počas vykopávok neolitickej osady grécki archeológovia objavili skalné rytiny z rokov 4500 a 3300 p. n. I. Ich veľkosť bola od 20 do 30 centimetrov a okrem iného predstavujú aj osem lodí. Zrejme na takýchto plavidlách brázdili svet stavitelia Stonehenge. Napriek všetkému stále nevieme, aký ľud pred štyrmi- až päťtisíc rokmi postavil nezvyčajné stavby tiahnúce sa od Sibíri cez Európu po Arabský polostrov. Nie je jasné ani to, prečo vlastne tieto stavby vznikali. Ich náboženská či astronomická povaha (ako to navrhuje lwašewski a Poťomkinová) nie je dokázaná a určite nie je konečným objasnením tejto záhady.