Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Tiahuanaco, Puma Punku

Tiahuanaco (nazývané aj Tiwanaku), je záhadou už len kvôli svojmu veku, ktorý sa odhaduje na 17 000 rokov, ale aj kvôli neobvyklej technológii opracovávania kameňa.

V súčasnosti niet pochýb o tom, že Tiahuanaco bolo hlavné posvätné miesto pr...e ceremoniálne rituály, ale aj ústredné miesto kultúry. Staroveká civilizácia postavila pyramídu známu ako Akapana. V čase, keď sme pyramídy objavili, boli prakticky celé pokryté zeminou. Po niekoľkých desaťročiach boli odkryté a hľadačom pokladov sa podarilo otvoriť horný vchod. Celá pyramída bola konštruovaná tak, že vchod do nej bol smerom z východu.
Puma Punku

Puma Punku je jedna z chrámových oblastí postavená z veľmi jemne opracovaných a obrúsených kameňov, ktorých hmotnosť prevyšuje 100 ton. Jeho pozícia na juh od pyramídy Akapana je pravdepodobne úmyselná, pretože je odtiaľ umožnený výhľad jednak na celú pyramídu a jednak na neďalekú posvätnú horu. No priame dôkazy na podporu tejto teórie chýbajú, nakoľko sa nezachovali žiadne písomné materiály a všetky informácie sa legendami tradujú z generácie na generáciu.

Puma Punku mohlo však byť okrem posvätného miesta aj prístavom. Jazero Titicaca totiž kedysi dávno siahalo až po pobrežie Tiahuanaca. Zvyšky kamenných blokov, ktoré sa nachádzajú v oblasti totiž nápadne pripomínajú mólo. Každý z týchto nosných kamenných blokov váži 440 ton a okrem nich sa tu nachádzajú ešte aj menšie kamenné bloky o váhe medzi 100 až 150 ton.
Kamene pochádzajú z kameňolomu na západ od jazera Titicaca, vzdialeného niekoľko desiatok kilometrov. Nemáme žiadne informácie ani indície o tom, akou technológiou alebo akým postupom mohli byť tak ťažké kamenné bloky prevážané z kameňolomu... svoje terajšie miesto. „Anďania“, ktorí obývali toto územie niekedy okolo roku 500 NL, ktorí používali jednoduché trstenné člny by nikdy takéto kamene nemohli presúvať. Dokonca i dnes s použitím modernej technológie by sme mali obrovský problém manipulovať s viac ako 400 ton vážiacimi kameňmi bez použitia „obrých“ žeriavov. Navyše vzhľadom na vek Tiahuanaca je známe, že celá oblasť bola postavená oveľa skôr a v čase, keď tu žili Anďania tu už dávno stála.

Ako teda tamojší presúvali tak obrovské kamene a načo vlastne ? Arthur Posnansky, Bolívijský inžinier, staviteľ a archeológ na základe astrologických výpočtov a polohy Tiahuanaca prišiel s odpoveďou. Ale jeho teória bola tak kontroverzná, že je vyše 50 rokov odmietaná a cenzúrovaná celou vedeckou komunitou.

V súčasnosti Puma Punku nevyzerá veľmi pôsobivo. Nachádzajú sa tam pozostatky pyramídy a množstvo obrovských kamenných blokov porozhadzovaných po okolí, čo bolo evidentne spôsobené silným zemetrasením. Avšak detailnejšia obhliadka ukázala, že tieto kamene boli opracovávané veľmi vyspelou technológiou. Ešte prekvapivejšie je technické spracovanie kameňov. Na obrázku 2 môžeme vidieť 6mm širokú medzeru, v ktorej sa nachádzajú vyvŕtané diery, presne na milimeter rovnako vzdialené jedna od druhej. Je nemožné niečo také vytvoriť pomocou kamenných alebo medených nástrojov.

Všetky kamenné bloky sa zdajú byť súčasťou jedného obrovského múru, do ktorého zapadajú ako skladačka (viď obrázky nižšie). Kto a ako dokázal tak precízne opracovať a rozmiestniť vyše 400 tonové kusy skál ostáva obrovskou záhadou. Zdá sa, že podobne ako v Gize, aj pradávni obyvatelia Južnej Ameriky disponovali supermodernou technológiou. Alebo im niekto pomohol ? Odpoveď opäť ostáva nejasná.
Tiahuanaco leží v pohorí Andy neďaleko jazera Titicaca. Samotné mesto je jedným z najtajomnejších miest na Zemi. Bolo postavené kultúrou o ktorej nič nevieme a ktorá bez stôp zmizla z povrchu Zeme.
Tiahuanaco patrí medzi významné slnečné ob...servatóriá prehistorického veku. Slnečné observatóriá na Zemi nájdeme takmer na každom kontinente. Predstavujú významné pozostatky dokumentujúce záujem človeka o oblohu a úkazy na nej. V oblasti Európy vznikali prvé slnečné observatóriá už takmer pred 8000 rokmi. V tom čase naši predkovia postavili a uložili monolitické kamene v presných pozíciach aby mohli zaznamenávať udalosti ako boli ročné obdobia, slnovraty, rovnodennosť, polohu Slnka na nebi ako aj určovať čas. V Bolívii však nájdeme pozostatky veľmi starého mesta, kde bolo prvé slnečné observatórium vybudované takmer pred 17000 rokmi. Mesto sa volá Tiahuanaco a postavila ho civilizácia existujúca v tomto priestore ešte pred érou Inkov. Niektorí vedci sa domnievajú, že Tiahuanaco je najstaršie mesto na svete. Iní veria, že bolo vytvorené mimozemskou civilizáciou, podobne ako línie na planine Nazca. Mesto bolo hlavným sídlom vtedajšej civilizácie a jeho zničenie dodnes nie je uspokojivo vysvetlené. Podľa niektorých vedcov bolo Tiahuanaco postavené v roku 15000 pred. n.l. Jeho múry teda stáli v období, keď ešte neexistovala na Zemi žiadna kultúrne vyspelá civilizácia.Preto aj niektorí bádatelia nazývajú Tiahuanaco „kolískou kultúry“. Niektoré odhady hovoria, že tu žilo 30000 až 60000 obyvateľov.
Na území mesta, neďaleko jeho bývalého centra, sa nachádza veľmi zaujímavý monolit, takzvaná slnečná brána. Je zasvätená bohu Slnka Viracochaovi. Je vysekaná z jedného kusa andezitovej skaly a má hmotnosť takmer 10 ton. Vrchná časť slnečnej... brány je bohato zdobená rôznymi symbolmi. Nájdeme tu vyobrazenia kondorov, slonov a mnoho zatiaľ neznámych symbolov. Nájdeme tu aj zobrazenie slnečného cyklu tejto tajomnej kultúry. V centre brány je zobrazený slnečný boh Viracocha. Niektorí vedci sa domnievajú, že neznáme symboly slúžili ako kalendár. Ak by sa to podarilo dokázať, bol by to prvý slnečný kalendár na svete. Slnečná brána je spojená z neďalekým chrámom Kalasasaya. Posledné výskumu naznačujú, že komplex chrámu a slnečnej brány bol slnečným observatóriom dávnej civilizácie. Zmenou polohy Slnka na oblohe voči slnečnej bráne sa dal na chráme Kalasasaya určiť čas. Znamenalo by to, že neznáme symboly na slnečnej bráne mali astronomický význam. Možno sú to vyobrazenia planét, možno súhvezdí. Bohužiaľ pravdu zatiaľ nepoznáme. Že ide o slnečné observatórium dokazuje aj výskum v oblasti. V čase jarnej rovnodennosti Slnko svieti cez slnečnú bránu a jeho lúče prechádzajú centrálnou časťou chrámu. V čase slnovratov prechádzajú slnečné lúče bránou a dopadajú na jeden z dvoch základných kameňov (podľa toho či ide o zimný alebo letný slnovrat) pred chrámom. Bolívsky archeológ poľského pôvodu prof. Posnansky, ktorý skúma Tiahuanaco zistil, že symboly vyobrazené na stenách chrámu predstavujú hodnotu sklonu ekliptiky. Posnansky určil, že tajomná civilizácia stanovila hodnotu sklonu pomerne presne na 23º 8´ 48´´. To znamená, že táto civilizácia bola matematicky a astronomicky vyspelá, keď dokázala roku 15000 pred n.l. vypočítať hodnotu sklonu ekliptiky k rovine rovníka tak presne. Správnosť Posnanského výpočtov potvrdili aj astronómovia Dr. Hans Ludendorff (Observatory of Potsdam), Friedrich Becker (Specula Vaticana), Prof. Arnold Kohlschutter (astronóm pracujúci na Univerzite v Bonne). Rolf Muller (Institute of Astrophysics of Potsdam).Symboly a zobrazenia Slnka majú hlboké korene vo väčšine starých kultúrnych civilizácií. Slnko bolo pre väčšinu kultúr zdrojom života. Neďaleko jazera Titicaca bol nájdený slnečný disk, ktorý bol zasvätený slnečnému bohovi Viracochovi. Tento disk zasvätený bohovi Slnka neznámej civilizácie má teda priamu spojitosť s mestom Tiahuanaco. Disk je z čistého zlata a jeho hmotnosť dosahuje až 80 kg. Jeho význam a použitie ostáva do dnešných dní neznáme.
Na juhozápadnej strane Tiahuanaca sa otvára panoráma akoby z iného sveta: Puma Punku! Človek sa tu nevie vynačudovať. Na našej planéte je ešte predsa len dosť nevysvetlených záhad. Už ces-tou do Puma Punku narazíte na dioritový blok. /4/ Sú... doň vytesané rôzne priehlbiny a rímsy. Nevieme, na čo slúžili. Okrem otrepanej frázy, že ide o obetný kameň, kde sa do priehlbiniek zachytávala krv, našim vedcom nič múdrejšie na um nezišlo. Potom každý kameň s ryhami a priehlbinami musel slúžiť pri obetách. Aký smutný svet plný krvi a trápenia!
Puma Punku bolo vždy obrovským otáznikom. Už v roku 1651 napísal vtedajší biskup v La Paz Antonio de Castro y del Castillo, že Puma Punku muselo vzniknúť ešte pred potopou. Tvrdil, že ani Špa-nieli neboli schopní pohnúť takým ťažkým nákladom. /5/
Veru mal pravdu! Tam hore sa rozkladajú mohutné terasy a plošiny, z ktorých najväčšia kedysi dosahovala dĺžku štyridsať met-rov, šírku sedem metrov a výšku dva metre. /6/ Ich hmotnosť sa od-haduje na tisíc ton! Celý ten virvar z poprevracaných kamenných stien a platní je zo žuly, andezitu a dioritu. Posledný z nich je sivoze-lená hlbinná hornina vysokej tvrdosti a veľkej odolnosti. Plošiny a monolity sú opracované, obrúsené a vyhladené s takou precíznosťou, akoby vyšli z továrne vybavenej najmodernejšími strojmi, frézami a vŕtačkami. Je tu neprehľadné množstvo majstrovsky opracovaného kamenného materiálu, ktoré kedysi tvorilo celok. My však ani nemô-žeme tušiť, ako vyzeralo Puma Punku pred tisíckami rokov. Pozrime si niekoľko príkladov použitej techniky:
Jeden dioritový blok je vysoký 1,10 metra. Zhora nadol po ňom prebieha ostrá ryha, do ktorej je každých pár centimetrov vyvŕtaná dierka. Diorit sa ale nedá opracovávať kosťami, drevom, motúzmi, pieskom, obsidiánom, ba ani meďou alebo železom. Aké frézy a vr-táky tu použili?
Iný blok je dlhý 2,78 metra, široký 1,75 metra a priemernú výšku má 88 centimetrov. Jeho šesť plôch sa delí na menšie a väčšie plôšky, pričom každá z nich leží v inej rovine. Sú na ňom rôzne le-my, lišty, pravouholníky a štvorce. /7/
Dnes by sme na takú precíznu prácu potrebovali oceľové frézy a vrtáky. Na kameň by sme položili pripravené šablóny, lebo čo i len malá odchýlka od predlohy by celú prácu znehodnotila. Kto to všetko naplánoval a technicky zakreslil?
Alebo použité prefabrikáty! Nájdu sa tu bloky, ktoré majú na prednej ploche vyfrézované dva výklenky. Na zadnej strane výklen-kov sa nachádzajú malé pravouholníky. Pripomínajú karabínové u-závery, do ktorých presne zapadal ich pendant.
Opracovávanie kameňa však nemohlo byť iba krátením voľné-ho času. Všetko slúžilo celku, veľkému dielu. Každý kus musel za-padnúť presne do svojho náprotivku. Na to ale bolo treba nejakú apa-ratúru, pomocou ktorej časti osadili, a pritom nepoškodili kamenné lišty a uzávery.
Urobili sme praktický pokus a zadali počítaču exaktné údaje troch prefabrikovaných dielcov. Potom sme ho nechali počítať: Kto-rý kus sa hodí ku ktorej časti? A hľa - počítač bleskove priradil jed-notlivé kusy k sebe. Ryhy a drážky do seba zapadli bez zvyšku, vznikol múr z prefabrikovaných kusov. Bez malty, bez škár a spo-čiatku aj odolný voči zemetraseniu.
Ďalej je to však ešte kurióznejšie: Vraví sa, že mohutné plošiny boli pôvodne pospájané drevenými alebo medenými svorkami. Ani jeden z týchto materiálov by nevydržal tlak alebo ťah takej obrovskej záťaže. Nezabúdajme, že toto všetko sa nachádza vo výške štyritisíc metrov. V noci klesá teplota pod nulu, cez deň je páľava.
Opracované kamene nad peruánskym Cuzcom a v bolívijskom Puma Punku dokazujú pracovné postupy, ktoré nemožno nikam za-radiť. Archeológovia tvrdia, že Puma Punku bolo založené okolo roku 600 pred n. l. indiánskym kmeňom Aymarov, ktorý osídlil... úze-mie okolo jazera Titicaca. Ale, páni! Aymarovia vôbec nepoznali kovy alebo v najlepšom prípade meď a železo, o písme ani nehovo-riac.
Nikto nepopiera, že sa tu pracovalo podľa plánov. Dokazujú to prefabrikované dielce. Detailné spracovanie svedčí o vyspelej tech-nike. Plánovanie takéhoto druhu vyžaduje znalosť písma. Bolo treba uvážiť, prepočítať a zaistiť toľko rôznych detailov, napokon aj ka-menári v kameňolome museli vedieť, kde treba urobiť ryhu alebo vytesať lištu - a to sa jednoducho bez písomnej predlohy nedalo.
Prítomné dielce vylučujú, že staviteľmi boli Aymarovia. V ne-skorších dobách sa v rozvalinách nepochybne usídlili - no oni pô-vodné Puma Punku nevystavali. Vzorec je jednoduchý:
Plánovanie, aritmetika, geometria, prefabrikované dielce, oce-ľové nástroje, kovové svorky a transport ťažkých bremien predpo-kladajú technické vybavenie, ktoré je vlastné nášmu storočiu.
Kto prichádza do úvahy ako staviteľ? V indiánskych mýtoch sa hovorí, že Puma Punku postavili bohovia za jedinú dlhú noc. Ľudia sa vraj na prácach nezúčastnili. /8/
Takže bohovia? Akí bohovia? Tajuplní učitelia, o ktorých ho-voria mýty celého ľudstva? Manipulovali by vôbec bytosti z vesmíru, mimozemšťania, s kameňmi a opracovávali ich?
Samozrejme! Keď sa my ľudia v budúcom tisícročí usídlime na Mesiaci a na Marse, prevezieme na susedné planéty stavebné plány, nástroje, šablóny i umelé hmoty. Nebudú chýbať ani menšie stroje - ale určite nie oceľové transportéry! Na Mesiaci alebo na Marse bu-deme opracovávať tamojšie horniny, lebo kameňa je všade dosť a okrem toho je to ideálny stavebný materiál. Chráni pred horúčavou i chladom, nerozťahuje sa ani nezráža a je ohňovzdorný. Okrem toho sa osvedčil ako dobrá ochrana pred žiarením a bleskami. My by sme na susedných planétach spracovávali kameň.

 
Reklama