Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Spoločné znaky Egyptskej a indiánskej civilizácie

21. 8. 2010

Dôležitým spomenutým znakom sa stala mumifikácia. Egypťania aj Indiáni
svojich mŕtvych mumifikovali. To je jeden významný spoločný znak, ktorý
sa u iných civilizácií v tejto dobe
Indiáni mali veľmi podobnú procedúru a postup, avšak zloženie mumifikačných balzamov a olejov sa trochu líšilo. Bola to samozrejmosť, pretože nemali k dispozícii rovnaké suroviny. Nie je známe pri akých príležitostiach a koho konkrétne Indi...áni mumifikovali. Múmie panovníkov časté neboli, mumifikovali sa obyvatelia, ktorí mali určité zásluhy alebo významné postavenie. Zaujímavosťou je, že už o 1000 rokov skôr ľud lovcov a zberačov oblastí Chinchorro na severe dnešného Chile vyvinul mimoriadne zložitý pohrebný rituál. Mŕtveho pri tomto procese rozrezali, telo zbavili mäkkých častí, kožu vysušili a potom opäť zložili. Na túto zohavenú mŕtvolu naniesli hmotu vytvorenú z popola a olejov.
Spoločné znaky môžeme nájsť aj v náboženstve, konkrétne v mnohobožstve, uctievaní prírodných síl, prírodných úkazov, Slnka, Mesiaca a hviezd. Podobné boli aj predstavy nositeľov obidvoch kultúr o posmrtnom živote. Síce v tejto dobe bolo mnohobožstvo príznačné skoro ku všetkým vtedajším národom, nikdy nebolo také vyvinuté ako u týchto kultúr
Hlavné božstvo malo za svoj symbol Slnko rovnako v Amerike, ako aj v Egypte. Obidve kultúry pokladali Slnko za svoje najvyššie božstvo, uctievali ho, stavali mu chrámy, ba dokonca aj vytvorili rôzne slnečné hodiny. Rôzni bohovia mali rôzne úlohy a vlastnosti. Niektorí boli ochrancami remeselníkov, vojakov, kňazov alebo ovplyvňovali počasie, úrodu, ale aj pôrodnosť.
Niektoré z vojnových taktík a zbraní boli v určitých oblastiach veľmi podobné. Lukostrelecké šípy mali rovnakú stavbu a obranné štíty tvar.
Jeden z najzreteľnejších spoločných znakov je nepochybne staviteľstvo - konkrétne staviteľstvo pyramíd. Význam, tvar, monumentálnosť, obdivuhodnosť a úloha bola podobná u obidvoch kultúr. Túžba vybudovať niečo obrovské, nezničiteľné, čo by ako symbol autoritatívnej moci v krajine pretrvalo tisícročia, sa prejavuje v gigantických monumentálnych stavbách. Ohromný rozmach megalitického stavebníctva, ktorý môžeme súbežne pozorovať na rôznych miestach na Zemi okolo roku 2500 p.n.l, neunikol pozornosti množstva popredných historikov. „Okolo 3. tisícročia p.n.l. vypukla na celom svete „stavebná horúčka“. V okolí rieky Indus ako i Nílu, od Švédska po Maltu i pozdĺž celého európskeho pobrežia sa stavajú mestá, pyramídy, chrámy alebo dolmény. Tieto pamiatky zostanú večnými otáznikmi nad úrovňou vtedajšieho poznania a myslenia.
Prečo vôbec stavali takéto ohromné stavby ? Jednoznačne to bola túžba vybudovať kolos, ktorý by vyjadroval moc a autoritu staviteľa alebo človeka, ktorý ju dal postaviť. Veľké počty remeselníkov, tesárov a umelcov pracovali na stavbách niekedy aj 40 rokov. Panovník musel preto zabezpečiť systém ich stravovania a odmeňovania. To predstavovalo ohromné výdavky, ktoré určite krajinu častokrát hospodársky aj kultúrne oslabili.
Je až neuveriteľné, ako sa môžu podobať civilizácie, ktoré delí obrovský Atlantický oceán, čo je skoro jedna sedmina obvodu Zeme.
nevyskytuje.

Možností, ako sa mohli znalosti z Egypta preniesť, ak vôbec pochádzali z Egypta, je niekoľko. Nasledujúci text sa bude zaoberať dvoma hlavnými možnosťami, ktoré sú podľa mňanajdôveryhodnejšie.
Prvá spočíva v myšlienke existencie bájnej Atlan...tídy, cez ktorú mohli cestovatelia putovať na západ. Atlantída, „kontinent s veľkým otáznikom“, je opradená množstvom mýtov a záhad. Je možné, aby niekto prechádzal cez túto krajinu z Afriky až do Ameriky ? Atlantída by v tomto prípade predstavovala most medzi týmito dvoma kultúrami.

Podľa mnohých vedcov, ako boli napríklad grécky učenec Aristoteles a súčasný brazílsky geológ Ernan M. Christes, je však Atlantída len mýtus. Ak vôbec existovala a vedelo by sa kedy sa približne „stratila“ z povrchu Zeme, mohlo by sa s najväčšou istotou tvrdiť, že tým „kultúrnym mostom“ naozaj bola. Samotný Christes sa k tejto možnosti prikláňa. Predpokladá, že budovanie pyramíd v Amerike vypuklo po získaní týchto vedomostí, krátky čas pred zatopením Atlantídy. Preto predpoklad jej zmiznutia datuje do 8. storočia p.n.l.

 

Druhá možnosť, ktorá je asi reálnejšia a tiež vierohodnejšia, je plavba cez Atlantik. Tých, čo si myslia, že pre túto dobu je to niečo nemysliteľné, vyvedieme z omylu.

Prevratnými dôkazmi sú nezvyčajné plavby nórskeho vedca Thora Heyerdahla. Hneď po skončení vojny sa pustil do realizácie svojich nápadov a výskumov. V roku 1947 vyplával so svojou expedíciou Kon-Tiki z Južnej Ameriky cez Tichý oceán do Polynézie na jednoduchej indiánskej plti. Svojou 8000 kilometrovou cestou sa snažil dokázať, že už starí Inkovia sa mohli preplavovať a osídľovať okolité ostrovy. Za dokumentárny film o tejto plavbe získal v roku 1951 Oskara. Svoju druhú slávnu cestu zrealizoval roku 1970. Tentoraz vyplával z Maroka z mesta Safi. Cieľom bol krásny ostrov na opačnej strane Atlantického oceánu Barbados. Jeho plavidlo - jednoduchú papyrusovú plť postavili podľa egyptských nákresov, ktoré Heyerdahl krátky čas skúmal v starých hrobkách. Podarilo sa mu to až na druhý pokus s plťou Ra II. Cesta mu trvala 57 dní.

Touto plavbou chcel odpovedať na svoju otázku a dokázať, že pred Kolumbom alebo Vikingami mohli Ameriku objaviť už starovekí Egypťania. Keď sa ho na tlačovej konferencii po plavbe pýtali, či pokladá za možné, že by sa pred Kolumbom do Ameriky plavili aj ľudia z Afriky a podieľali sa na vzniku vyspelých kultúr, opatrne odpovedal : „K takémuto záveru som nedospel.“

 

Napriek tomu, na základe nových historických faktov, budúcnosť možno ukáže, že tento model prepojenia kultúr bol pravdepodobný.

Možno sledovali trasu Slnka a snažili sa zistiť "kde Slnko spí". Egyptské legendy hovoria, že duše zomrelých faraónov sa po smrti dostanú pod ochranu najvyššieho z bohov. Čiže miesto, kde Slnko zapadá, môže byť pre duše zomrelých miestom večného odpočinku. Na takúto cestu bolo treba vzdelaných ľudí, vedcov, lekárov a astronómov pomáhajúcich pri určovaní smeru, v noci, ktorí boli "nositeľmi" informácií, staviteľských technológií a iných poznatkov. Tí ich určite vítali ako bohov, lebo ako sa dozvedáme z kníh, napríklad Krištofa Kolumba po príchode kmene vítali ako boha a prinášali mu milodary ako prejav úcty. Pri objavení krajiny Indiánov využili svoje vedomosti a podelili sa o ne s domorodým obyvateľstvom. Určite im neposkytli všetky informácie o svojej kultúre. Stále to totiž bol cudzí národ, ktorý by s väčším úsilím neskôr mohol tieto poznatky obrátiť i proti samotnému Egyptu. Preto ich zrejme neoboznámili s kolesom, ani so systémom ukrývania pokladov a hrobiek.

Cesta musela trvať veľmi dlho, pretože posádka sa na spiatočnú cestu zrejme už nevydala. Pri putovaní ich neraz zastihla búrka, alebo podľahli nejakým chorobám. Podľa skúseností s dĺžkou a obtiažnosťou cesty sa rozhodli zostať. V prípade, že by sa úspešne vrátili, dali by tým podnet na uskutočňovanie ďalších plavieb a bolo by ich zrejme dostatok na to, aby nám o tom zostali nejaké pamiatky, dôkazy, alebo zaznamenané svedectvá v hieroglyfoch, maľbách, a podobne.

 

Krajina Strednej Ameriky bola nesmierne bohatá na drahé kovy, potraviny a zverinu. Tým mohla byť táto krajina pre Egypťanov zdrojom nového bohatstva. Smer trasy Egypťanov do Strednej Ameriky je zakreslený na mapke dole

Nemožno tiež s určitosťou tvrdiť, že to boli Egypťania, ktorí priniesli do Ameriky tento štýl architektúry. Mohol to byť aj iný vyspelý národ, ktorý túto techniku poznal, prebral alebo ukradol. Z historických zdrojov vieme, že predchodcovia pyramíd – mastaby a zikuraty pochádzajú zo Sumeru a kultúr Malej Ázie.

V poslednom čase sa vo vedecko-archeologických kruhoch hovorí aj o tajných katakombách pod plochou, na ktorej stojí Sfinga. Výskumníci pomocou laserov skúmali údajnú komoru v jednej z predných končatín tejto gigantickej sochy, zatiaľ čo dlho nevenovali pozornosť priestoru v blízkosti pod ňou. Predbežné výskumy dokazujú prítomnosť množstva podzemných chodieb, z ktorých veľké množstvo je zasypaných. Tie určite ukrývajú veľa pokladov, alebo iné dôležité informácie a nástenné maľby, ktoré by mohli ozrejmiť fakty, ktoré historici pokladajú za neúplné.Z indiánskych katakomb sú vari najznámejšie mayske. Ich dĺžka spolu predstavuje možno až 800 kilometrov. Zaujímavosťou je, že západné i východné pobrežie svojej krajiny mali spojené týmito chodbami. To zabezpečovalo v prípade nebezpečenstva... rýchly presun obyvateľstva do bezpečia. To by vysvetľovalo, prečo dobyvatelia nevyhubili väčší počet obyvateľov tejto, vtedy už upadajúcej ríše, ako tomu bolo u Aztékov a Inkov. Ale aj tieto podzemné chodby neskôr nahlodal zub času. Napriek značnému poškodeniu chodieb nám poskytujú zaujímavé informácie o vtedajšom spôsobe života, ale aj o zaujímavom podzemnom staviteľstve ako takom.

Nedá sa však vylúčiť možnosť, že kultúrny odkaz nepreniesli cez Atlantik i samotní Indiáni. Je známe, že už v 3. storočí p.n.l. mali trstinové lode, s ktorými prechádzali veľké vzdialenosti a podľa spomínanej Heyrdahlovej teórie, pomocou nich mohli obsadiť niektoré ostrovy v Tichom oceáne. Títo Indiáni sa mohli dostať až do Egypta, kde na vlastné oči mohli vidieť nádheru egyptskej architektúry, ktorá ich určite nesmierne fascinovala a inšpirovala. Pravdepodobne sa to prejavilo v budovaní podobných stavieb aj v ich krajine.

 

Aký bol však dôvod rozhodnutia Egypťanov pre túto namáhavú cestu ? Spomenuli sme, že sa snažili vystopovať Slnko – zistiť, kde sídli. V období, keď v Strednej Amerike vznikali väčšie civilizácie, Egypt pomaly upadal, a teda mohla to byť nutná potreba vyhľadať vojenských spojencov, nové technológie, krajiny, národy, alebo to bol len následok veľkej zvedavosti vedieť, čo sa nachádza za púšťou, spoznať aj západnú stranu sveta. Je tiež možné, že krajina trpela nedostatkom niektorých prírodných surovín a potrebovala nájsť nové zdroje. Časté boli výpravy hľadajúce kameň vhodný pre stavbu budov a chrámov. Pre tento účel vyhľadávali rôzne odrody mramoru, vápenca, žuly a nefritu (krásny zelený minerál využívaný pri výrobe sôch) alebo drahé kovy.

Úplnú pravdu, sa žiaľ, už asi nikdy nedozvieme. Ak by sa ale našli nové poznatky, ktoré by naše tvrdenia uviedli na pravú mieru, bol by to veľký zlom v historickom bádaní. Pravdepodobnosť, že sa nájdu nové historické fakty je oveľa väčšia ako možnosť, že ľudstvo vyčerpalo už všetky alternatívy v tejto oblasti. V posledných rokoch sa archeológom podarilo mnoho objavov. Tie nám prinášajú hodnotné informácie o vtedajšom živote

 

 
Reklama