Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


CHICHÉN ITZÁ

Medzi množstvom mayských miest, ktoré dnes navštevujú tu-risti, zaujíma Chichén Itzá zvláštne miesto. Chrámové mesto leží na polostrove Yucatan a možno sa doň pohodlne dostať tak po asfalt-kách z Meridy,... ako aj z hotelového centra Calcun.Pred príchodom Španielov bolo Chichén Itzá jedným z najdô-ležitejších mayských stredísk v Yucatáne. I keď ide o čiastočne zreš-taurované ruiny, dodnes pôsobí zámožne a vznešene. V centre kulto-vých stavieb stojí tridsať metrov vysoká pyramída zasvätená Kukul-kanovi. Vypína sa zo štvorcového pôdorysu so stranami 55,50 metra a svojou konštrukciou predstavuje kalendár. Pyramída pozostáva z deviatich vždy menších terás nad sebou. Každú stranu prerušuje schodisko s deväťdesiatjeden schodmi. Na najvyššej terase sa po-sledný schod končí pred malou svätyňou, ktorú lemujú dva stĺpy. Keďže každé schodisko má deväťdesiatjeden schodov, spolu ich je 4x91=364, ak pripočítame najvyšší schod, je ich 365, teda ako dní v roku. Okrem toho je každá strana pyramídy rozdelená na päťdesiat-dva umelecky zdobených kamenných platní. Číslo päťdesiatdva zod-povedá dĺžke mayského kalendára. V Chichén Itzá sa nachádzalo aj slávne ihrisko pre loptové hry. Hrala sa tu hra tok-a-tok. Ihrisko malo zvyčajne tvar obdĺžnika štyridsaťkrát pätnásť metrov. Na oboch stra-nách bolo lemované zvislými múrmi.Rovnako ako Aztékovia na mexickej vysočine, aj Mayovia hrávali s ťažkou kaučukovou guľou. Na rozdiel od nášho futbalu, kde sa hrá s loptou prevažne nohami, ale možno sa jej dotknúť aj steh-nami, kolenami, hlavou a hruďou, pri tok-a-toku to ...bolo celkom iné. Guľa nesmela prísť do styku ani s rukami, ani s nohami. Bolo ju tre-ba prehadzovať bleskurýchlymi pohybmi tela, bokov, lakťov, kolien alebo hlavy. Hráči sa ako ryby vrhali ku guli a udierali do ťažkej lopty plecami, ramenami a inými časťami tela - len nie rukami a no-hami. Na každom z múrov sa vo výške štyroch metrov nachádzal pevne zabudovaný kamenný prstenec. Cieľom hry bolo prehodiť loptu týmto prstencom a súčasne zabrániť, aby sa to isté podarilo mužstvu súpera. Záporné body dostával hráč, aj keď mu lopta spadla na ruky alebo na nohy.
Mimochodom, dobyvateľ Hernán Cortéz priviedol z Mexika do Španielska kompletné aztécke mužstvo. Panstvo na dvore cisára Ka-rola V. sprvu len unudene sledovalo hru Indiánov, no ako hovoria historické záznamy, čochvíľa nastalo hrobové ticho. Tá loptová hra vyrážala dych. V Starom svete ešte nič podobné nevideli. Praskali nosné chrupavky, kosti sa lámali za nepríjemných zvukov, jedného hráča dokonca odniesli z ihriska mŕtveho, a ako hovorí španielsky očitý svedok, ďalší utrpeli vážne zranenia kolien a stehien.
Učenci sa dodnes nevedia zjednotiť v názore, či po skončení hry bývalo porazené mužstvo hneď obetované bohom. Ja si to ne-myslím, lebo iste nebolo až tak veľa dobrých mužstiev, aby si mohli dovoliť hráčov zakaždým popraviť. A ktože by už mal chuť na hru za takých vražedných podmienok?
Okolo ihriska v Chichén Itzá stoja štukové reliéfy s výjavmi obetných scén, ale aj z náboženského života Mayov. Mnohé z relié-fov dodnes nevieme rozlúštiť - napríklad postavy bohato odetých kňazov so zvláštnymi predmetmi v rukách. Istý miestny odborník mi celkom vážne tvrdil, že išlo o ‚hladičky‘!
Hlavným bohom v Chichén Itzá bol Kukulkan alebo Kukumac, v iných častiach Strednej Ameriky ho volali aj Quetzalcoatl. Podľa povesti prišiel Kukulkan k Mayom z ďalekej krajiny, možno dokonca z neba. Kukulkan je všade znázorňovaný ako operený had s krídlami. /2/
V Egypte, v Údolí kráľov, kde sa dávali faraóni s pompou pochovávať, tiež možno vidieť okrídleného hada. Nájdeme ich na stenách chodieb viacerých hrobiek faraónov, vždy vymaľované jemnými farbami. Obraz okrídleného hada sa však do mozaiky n...ehodí. Mayovia v Mexiku a Egypťania v ďalekej Afrike sú vzdušnou čiarou od seba vzdialení päťtisíc kilometrov. A nielen to - je medzi nimi aj časová priepasť: Egyptský faraón Thutmose I., ktorého v roku 1492 pred n. l. pochovali v Údolí kráľov, nemohol nič vedieť o mayských okrídlených hadoch, lebo najstaršie mayské mesto Tikal podľa všetkého založili až o štyristo rokov neskôr. Odkiaľ teda pochádza motív okrídleného hada na dvoch časovo i geograficky takých odlišných miestach?
Možno sa riešenie tejto záhady nachádza niekde nad nami, a my si ho vôbec nevšímame - pásy kondenzovanej pary z lietadiel. Striebristú hlavu so závojom oblakov mohli technicky nevyspeli po-zorovatelia celkom dobre chápať ako lietajúceho hada.
Vráťme sa však do Chichén Itzá. Popri veľkej Kukulkanovej pyramíde, niekoľkých menších nízkych pyramídach, ihriskách a rôz-nych chrámoch s vlysmi zobrazujúcimi božstvá v ich posvätnosti nechýbajú ani v Chichén Itzá bohovia, ktorí zlietli z neba. Bytosti so zvláštnou prilbou, ktoré archeológovia nazývajú „včelími božstvami“ /3/, sú v takzvanom Chráme panien a zdobia viaceré stĺpy. Postavy, ktoré sa akoby spustili zhora, sú v Chichén Itzá zobrazené s hlavou dopredu, rukami pokrčenými v lakťoch a s nohami smerujúcimi hore, akoby sa spúšťali do údolia na lyžiach.
Najrozmernejšou stavbou v Chichén Itzá však nie je Kukulka-nova pyramída alebo Chrám tisícich stĺpov, ale observatórium. Zreš-taurovaná stavba aj dnes pôsobí ako moderná hvezdáreň. Vysoko nad džungľou sa týči na troch terasách okrúhla stavba. Dovnútra vedú točité schody k rozhľadni s otvormi a priezormi zameranými na urči-té súhvezdia spojené s marskou mytológiou. Vonkajšie múry tejto skvelej stavby kedysi zdobili postavy bohov s krídlami i bez - dnes sa z nich zachoval len zlomok.
Mayovia boli priam fanatickí astronómovia. Dozvedáme sa o tom z tzv. Drážďanského kódexu, jedného z troch mayských rukopi-sov, ktoré prežili španielsky nájazd. Drážďanský kódex je preplnený údajmi a dátami. Jedenásť stránok farebného písma .../4/ obsahuje as-tronomické pozorovania Venuše. Z množstva údajov sa dozvedáme, že Mayovia vypočítali rok na Venuši, ktorý tvorilo 583,92 pozem-ských dní. Dve strany starých mayských rukopisov sa zaoberajú o-bežnou dráhou Marsu, štyri Jupiterom a ďalšie dokonca Saturnom, Polárkou, súhvezdím Orion, Blížencami a Plejádami. Mayovia do-konca zostavili tabuľku s údajmi o zatmeniach, podľa ktorej sa dali určiť všetky vôbec možné zatmenia v minulosti i budúcnosti pre ten-to geografický región.
Obežnú dráhu Zeme okolo Slnka Mayovia vypočítali na 365, 2421 dní. Tento údaj je presnejší ako výpočet podľa nášho gre-goriánskeho kalendára s 365,2424 dňami. Okrem toho Mayovia po-znali vzájomné konštelácie rôznych planét. Ak sa Mars nachádza v bode X, v akej konštelácii stojí Venuša s Jupiterom? Mayovia to ve-deli. Odkiaľ?
Odborníci tvrdia, že zo stáročných pozorovaní, z magickej túž-by po perfektnom kalendári a akejsi matematickej mánie. Možno to tak bolo - kto to už dnes dokáže? Na druhej strane by som však chcel pripomenúť, že Mayovia žili v geograficko-meteorologickom regió-ne, ktorý vôbec neposkytoval ideálne podmienky na konštantné po-zorovania oblohy. Mohutné tropické dažďové oblaky šesť mesiacov v roku bránia vo výhľade na oblohu. Mayovia teda poznali obežnú dráhu Venuše tak presne, že sa počas nasledujúcich šiestich tisícročí spresnila iba o jeden jediný deň. A pritom tento národ vôbec neexis-toval šesťtisíc rokov. Nemohli si ani len overiť, či ich výpočty pretr-vajú také dlhé časové obdobie.
Mayovia tvrdia, že ich učiteľom bol Kukulkan či Kukumac alias Quetzalcoatl. Podľa starých povestí i Kukulkan ukrýval svoju tvár pod maskou. Vraj nosil zvláštny klobúk a krk i nohy mu zdobili jagavé retiazky. Stredoamerické národy spomín...ajú, že tento boh im sprostredkoval vedomosti z matematiky a astronómie, naučil ich re-meslám a zaviedol im právny poriadok. /10, 11/ Povesť hovorí, že prišiel na svet nadprirodzeným spôsobom, a keď skončil svoju misiu ako napomáhač vývoja, odišiel „na brehy nebeských vôd“, kde sa dobrovoľne upálil. Podľa mayských predstáv sa zmenil na zorničku. Iná verzia hovorí, že vystúpil na nebesia, a tretia dokonca tvrdí, že Kukulkan nastúpil na magické hadie plavidlo, ktoré ho dopravilo domov. Vo všetkých mýtoch sa však spomína Kukulkanov sľub, že sa v ďalekej budúcnosti vráti.
Tým sme sa znova dostali k mayskému observatóriu a kalendá-ru. Stredoamerické národy žili v akýchsi cykloch. Najkratší cyklus má päťdesiatdva rokov. Naozaj verili, že ich nebeský učiteľ sa k nim vždy po tomto čase pravidelne znova vráti.
Viera v päťdesiatdvaročný cyklus sa im stala osudnou. Keď to-tiž v roku 1519 prišiel do Strednej Ameriky španielsky dobyvateľ Hernán Cortéz, práve sa náhodou skončil jeden kalendárny cyklus. Mayovia v nížine i Aztékovia na vysočine boli presvedčení, že Cor-téz je vracajúci sa Kukulkan alebo prinajmenšom jeho vyslanec. Pre-to ho pompézne privítali darmi. Konkistádor rýchle prehliadol situá-ciu a nedorozumenie nehanebne využil.
Viera Mayov v návrat bohov má paralely v mnohých starých náboženstvách vo všetkých kútoch sveta. Kto by si nespomenul na Starý zákon, kde prorok Henoch a jeho nástupca Eliáš zmizli v nebi na ohnivých vozoch, aby sa raz znova vrátili? Všetci veriaci mosli-movia čakajú na návrat svojho mahdího a kresťania samozrejme na Ježiša. Myšlienka o návrate pochádza z praveku a traduje sa na ce-lom svete. Žije ďalej aj v súčasných náboženstvách.
Podľa legiend stredoamerických národov pôvodne na Zem zos-túpili štyria nebeskí učitelia. Trinásť ráz obleteli planétu, aby sa po päťdesiatich dvoch rokoch, teda po najkratšom intervale mayského kalendára, vrátili.
Toto presvedčenie sa udržalo vo folklóre až dodnes. Mayovia usporadúvajú slávnosti okolo vysokého stĺpa, ktorý stojí pred may-skými ruinami, a najnovšie aj pred Antropologickým múzeom v Me-xico City. Štyria pestrofarebne odetí Indiáni tancujú okolo stĺpa, hra-jú na flaute a ostatní spievajú. Na pokyn piateho muža sa potom kaž-dý z nich vyšplhá po lane na stĺp. Keď sú hore, omotajú jeden koniec lana okolo stĺpa, druhý koniec si uviažu okolo hrudníka alebo na ľavý členok. Opäť na pokyn piateho muža sa štyria Indiáni vrhnú dole s rukami vystretými k zemi, podobne ako vidíme na rôznych reliéfoch zobrazených bohov. Dĺžka lana je vypočítaná tak, aby sa každý Indián, predtým ako sa dotkne rukami zeme, trinásťkrát otočil okolo stĺpa. Štyria Indiáni, každý z nich urobí trinásť otáčok, štyrik-rát trinásť dáva číslo päťdesiatdva - mayský cyklus, v akom sa oča-káva návrat nebeského učiteľa.

 
Reklama