Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Delfy

Starí Gréci považovali Delfy, ktoré sa preslávili veštiarňou, za pupok sveta. Boli zasvätené Apolónovi, synovi bohov. Apolón mal mnoho prívlastkov, napríklad boh svetla alebo boh liečiteľ. Okrem toho ho považovali za učiteľa nového ľudstva....
Zvláštne je však, že všetky starogrécke kultové miesta ležia navzájom v exaktných geometrických vzťahoch, pričom nespočetné množstvo línií sa zbieha v Delfách. Uvádzam niekoľko zarážajúcich príkladov: /11/
Ak spojíme Delfy s Olympiou, Olympiu s Akropolou pri Até-nach a späť do Delf, dostaneme rovnoramenný trojuholník. Teraz spojte Delfy a Nemeu, z jedného trojuholníka vzniknú dva rovnaké. Ak rozdelíte vzdialenosť Delfy-Akropola alebo Delfy-Olympia v zlatom reze, zistíte, že väčšia časť zlatého rezu zodpovedá vzdiale-nosti z Delf do Nemey.
Ak na úsečke medzi Delfami a Olympiou vztýčime v Delfách pravý uhol, priamka sa bude končiť v Dodone. Ak povedieme priam-ku späť do Olympie, dostamene ďalší trojuholník. Že to nie je nič zvláštne? Rozdeľte, prosím, vzdialenosť Dodona-Delfy zlatým re-zom, a hneď zistíte, že väčšia časť vzdialenosti sa presne rovná vzdialenosti medzi Olympiou a Delfami. Môžeme pokračovať:
- vzdialenosť Sparta-Olympia zodpovedá väčšej časti zlatého rezu vzdialenosti Sparta-Atény.
Uvediem ešte niekoľko príkladov:
- vzdialenosť kultového miesta Delfy-Epidauros zodpovedá väčšej časti zlatého rezu vzdialenosti Epidauros-Delos, a to 62%
- vzdialenosť Olympia-Chalkis zodpovedá väčšej časti zlatého rezu na trase Olympia-Delos, a to 62%
- vzdialenosť Delfy-Téby zodpovedá väčšej časti zlatého rezu vzdialenosti Delfy-Atény, a to 62%
- vzdialenosť Epidauros-Sparta zodpovedá väčšej časti zlatého rezu vzdialenosti Epidauros-Olympia, a to 62% - vzdialenosť Delos-Eleusis zodpovedá väčšej časti zlatého rezu vzdialenosti Delos-Delfy, a to 62%
- vzdialenosť Knossos-Delos zodpovedá väčšej časti zlatého rezu vzdialenosti Knossos-Chalkis, a to 62%
- vzdialenosť Delfy-Dodona zodpovedá väčšej časti zlatého re-zu vzdialenosti Delfy-Atény, a to 62%
- vzdialenosť Delfy-Olympia zodpovedá väčšej časti zlatého rezu vzdialenosti Olympia-Chalkis, a to 62%.
Túto hru možno použiť po celom Grécku. Vzdialenosť z O-lympie do Chalkisu zodpovedá väčšej časti zlatého rezu vzdialenosti z Olympie na Delos.
Jednému kruhovému oblúku zodpovedajú nevyhnutne vždy dve mestá s tretím ústredným v prostriedku:
Knossos leží na ostrove Kréta. Ak doň zapichneme kružidlo a urobíme kružnicu, bude prechádzať Spartou a Tarosom. Ak bude stredom Taros, kružnica pretne na juhu Knossos a na severe Chalkis. Kružnica so stredom na ostrove Delos sa bude dotýkať Téb a turec-kého mesta Izmir na druhej strane Egejského mora, niekdajšej Smyr-ny. Každé z nich bolo predhistorickým kultovým miestom. To isté platí aj o mnohých ďalších mestách. /12/
Takto by sme mohli pokračovať ďalej. Staroveké Grécko za-kladali na geometrickom princípe.
Teraz by sme mohli argumentovať, že to všetko vôbec nie je čudné, veď Grécko dalo svetu najväčšieho matematika Euklida, ktorý žil koncom štvrtého storočia pred n. l. V svojich pätnástich dielach odhalil celé spektrum matematiky a geometrie. /13/
Euklides bol okrem toho súčasníkom filozofa Platóna, ktorý sa zaoberal politikou. Chodieval dokonca na Euklidove prednášky. Vari Platón ako politik spolurozhodoval o staviteľských zámeroch? Do-stávali vari architekti pokyny stavať kultové miesta podľa geomet-rického systému?
Tieto dohady sú plané, lebo na všetkých vymenovaných mies-tach existovali predhistorické pohanské svätyne už dávno pred Euk-lidom!
Okrem toho tu chýbali potrebné meracie prístroje, ako ich chá-peme dnes. Veď mnohé z kultových miest ležia za ...horami, v horna-tom kraji, dokonca ich delí more. Z gréckej pevniny sa veru nedá ponad Egejské more voľným okom dovidieť do Izmiru alebo na juh Kréty!
Kto teda naviedol obyvateľov kamennej doby, aby svoje sväty-ne stavali v geometrickom poriadku? A aký to malo zmysel? Čo ma-jú geometrické fakty o Grécku spoločné s líniou, ktorá prebieha po-nad vikinské hradiská v Dánsku? Nože si spomeňme: V Delfách stála svätyňa božského syna Apolóna. Ani sami Gréci nevedeli, odkiaľ Apolón prišiel. Nesporné je iba to, že pochádzal od najvyššieho boha Dia. A ešte niečo sa o Apolónovi vedelo: Každý rok na niekoľko týždňov opustil Delfy, aby sa vzniesol k vzdialenému národu Hyper-borov, ktorí žili „z druhej strany severných vetrov“.
Nie som prívržencom nijakej školy a dovolím si rozmýšľať celkom nekonvenčne. Apolón bol Diov syn. Ten sa vznášal kdesi v oblakoch. Apolón zostúpil na Zem na nejaké miesto, ktoré sa stalo pre ľudstvo pupkom sveta, lebo tam sa mohli obrátiť o radu. Apolón pôsobil ako napomáhač vývoja. Na svoje pozemské lety používal lietajúce stroje, ktoré používali aj iní bohovia, ako spomínajú staro-indické mýty. Ako dnes aj vtedy prekonávali väčšie vzdialenosti naj-kratšou cestou - vzdušnou čiarou. Všade, kde Apolón pristál, aby učil ľudí, vznikali kultové miesta. Ľudia netušili - a ani nemohli, že takto vznikali svätyne na trase letu a v jednej priamke.
A ako je to s geometrickými kuriozitami v Grécku či s penta-gramom nad dnešným Karlsruhe? Mimochodom, také útvary nachá-dzame aj inde. /14/ Všemocní ich dali vybudovať náročky. Mohli tým sledovať dva ciele: Mužstvo, ktoré uviazlo na Zemi, dávalo ob-rovskou päťcípou hviezdou znamenia pre tých na oblohe. V starých gnostických školách sa pentagram skutočne označoval ako „horiaca“ hviezda. /15/
Geometrickým usporiadaním kultových miest, pentagramami a priamymi líniami s dĺžkou viac ako tisíc kilometrov však možno osloviť ešte niekoho: budúce generácie.
Raz, keď budú generácie budúcnosti premeriavať Zem, musia si skôr či neskôr všimnúť tieto geometrické schválnosti. Veľmi rých-le sa potom vynoria otázky, ktoré som dnes položil aj ja. Budú nás znepokojovať a budeme sa pýtať: Ako je to všetko možné? Kto v hlbokej minulosti naplánoval línie, aby sa v ďalekej budúcnosti dali z nich vyvodiť správne závery?

 
Reklama