Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Ebla

Tajomstvo Ebly

Aké prekvapenia ešte vždy čakajú modernú archeológiu Blízkeho východu, ukazujú správy z novembra 1975. Za niekoľko rokov odkryla skupina bádateľov pod vedením Paola Matthiaeho v západnej Sýrii, 60 kilometrov južne od Aleppa, z...vyšky mesta menom Ebla, medzitým identifikované ako hlavné mesto doteraz neznámeho mocného štátu tretieho tisícročia. Taliansky archeológ Sabatino Moscati označil objav svojich kolegov z rímskej univerzity za „ozajstnú revolúciu v našom poznaní antického sveta“.
Ebla nepochybne patrila k jedným z centier Prednej Ázie, ktoré boli v čulom obchodnom styku s mestami Mezopotámie. Na tisícoch popísaných tabuliek, ktoré sa objavili v lete a na jeseň roku 1975 pri vykopávkach štátneho archívu v Eble, nachádzame dvojrečové zápisy: v doteraz neznámej semitskej reči a po sumersky. Jedna skupina hlinených tabuliek, ktoré popri sumerských slovách uvádzajú aj výrazy semitskej reči, bola uznaná za najstarší slovník sveta. Uľahčia prienik do tajomstiev Ebly a hádam už skoro prispejú k rozšíreniu našich vedomostí o dejinách starovekého Východu.
Veľký nález v Eble sa podaril, keď archeológovia po dlhoročných vykopávkach zaútočili na miesto, kde uprostred kráľovskej rezidencie sa nachádzala audienčná sála vládcu. Po bokoch obrovskej otvorenej dvorany boli na drevených regáloch, ktorých zvyšky sa našli, navlas tak ako knihy v modernej knižnici poukladané na kopách hlinené tabuľky, vzťahujúce sa na správu krajiny. Našli sa zmluvy so susednými krajinami, medzinárodné obchodné dohody, zákonníky, daňové priznania občanov Ebly, kúpnopredajné zmluvy a právne nariadenia.
Popritom boli objavené aj teologické a literárne texty, medziiným, ako sa oznamuje, úplné znenie eposu o Gilgamešovi. Vedci datujú tabuľkové nálezy z Ebly do roku 2300 pred n. l. Keďže všetky dôležité texty popri krajinskej semitskej reči, akou sa hovorilo v Eble, sú naporúdzi aj v sumerčine, potvrdzuje to predpoklad, podporovaný teraz bohatým materiálom, že sumerčina bola zmluvnou a diplomatickou rečou celého Blízkeho východu. Doteraz o tom ešte chýbali akékoľvek doklady zo sýrskeho priestoru za východosýrskym mestom Mari.
Prvé náznaky historického významu Ebly čerpali archeológovia z častých zmienok mesta na tabuľkách zo sumerských archívov. Tam sa dalo aj dočítať, že akkadský kráľ Narámsin, tretí následník veľkého kráľa Sargona Akkadského, o ktorom ešte bude reč, dobyl mesto okolo roku 2250 a z väčšej časti ho zničil. Dnes, štyritisíc rokov neskoršie, vydáva nám zem svoje tajomstvá a my môžeme opätovne konštatovať obrovskú sféru sumerského vplyvu, ktorá sa rozprestierala, ako sme uviedli, od Egypta po severnú Sýriu a od pobrežia Stredozemného mora až do Indie.

 
Reklama